Pre turistov

O meste Sabinov

Počet obyvateľov: 12 337 (stav k 1.1.2020)

Nadmorská výška: 320 m

Poloha: Sabinov leží v údolí rieky Torysa na úpätí pohoria Bachurňa.

Erb: Erb Sabinova tvorí delený červenomodrý štít s hlavou Jána Krstiteľa na striebornej mise.

Partnerské mestá – Siedlce (Poľsko), Kenderes (Maďarsko), Soběslav (Česko), Çubuk (Turecko)

Kultúra:

Kultúrnu činnosť v meste zastrešuje Mestské kultúrne stredisko v Sabinove. V budove MsKS je kino, knižnica a pracujú tu dychová hudba Sabinka, folklórny súbor Sabinovčan a Sabiník. Mesto je každoročne dejiskom festivalu katolíckych speváckych zborov a skupín „Aleluja“ a festivalu rockových skupín ako aj regionálnej prehliadky dedinských folklórnych skupín „Krása živou“. K tradičným podujatiam patrí sabinovský jarmok.

História:

Sabinov, v minulosti aj Seben, Scibinium alebo Kis Szeben, jedno z najvýznamnejších miest na východnom Slovensku vo vrcholnom stredoveku a začiatkom novoveku.

Prvá písomná zmienka o Sabinove ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci je zroku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva – právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od tohto dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. V roku 1472 kráľ Matej rozšíril dovtedajšie výsady Sabinova a zároveň mestu prikázal vybudovať si hradby. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentapolitany – združenie piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča.

Od doby postavenia hradieb sa mesto rozvíjalo a výstavba rástla predovšetkým vo vnútri. V priebehu 14. a 15. storočia si sabinovskí mešťania vybudovali domy po dvoch stranách šošovkovitého námestia. Dva rady domov boli rozdelené do štvrtí tvoriac jadro a súčasne aj najdôležitejšiu časť mesta. Okrem kostola Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa postaveného už na začiatku 14. storočia a mladšieho kostola Nanebovzatia Panny Márie už aj pôvodne drevené meštianske domy boli prestavané na kamenné, väčšinou už v renesančnom slohu. Z najstarších gotických domov sa zachovali iba fragmenty v podobe častí základových a obvodových múrov a kamenných detailov. V priebehu ďalších storočí boli meštianske domy upravované, nadstavované a prestavované v barokovom a klasicistickom slohu. Tieto domy predstavovali polyfunkčné meštianske domy, v ktorých okrem bývania fungoval aj obchod a remeslá. V meste vznikali aj ďalšie stavby. Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, piaristické lýceum (gymnázium), mestské opevnenie a jeho južná vetva so zachovanými baštami a úsekmi hradieb patrí k naj-autentickejším na východnom Slovensku, dva evanjelické kostoly v barokovom – klasicistickom slohu, gréckokatolícky chrám postavený v historizujúcom slohu.

Okrem týchto viditeľných pamiatkových hodnôt história Sabinova je bohatá na kultúrne tradície spojené s nemalým počtom významných osobností, ktoré na území žili a pôsobili. Môžeme spomenúť slovenského básnika B. Nosáka Nezabudova, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po I. svetovej vojne tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok.

Súbor všetkých historických, architektonických, umeleckých a vôbec kultúrnych hodnôt mesta viedol k tomu, že historické jadro mesta bolo Okresným úradom v Prešove Vyhláškou č. 2/93 z 20. apríla 1993 vyhlásené za pamiatkovú zónu, na území ktorej ochrana kultúrneho dedičstva podlieha osobitným právnym predpisom.

Pamiatkové objekty a ich súbory na území mesta Sabinov:

Námestie slobody – Sabinov svojím ulicovitým, šošovkovitým námestím patrí medzi mestá, ktoré sa vyvinuli z roľníckej osady, a nie ako kolonizačné mesto.

Pre nenarušený stredoveký charakter Sabinova je charakteristické spájanie objektov do súvislého radu okolo šošovkovitého námestia, ktoré vzniklo z pôvodného osídlenia. V strede sa medzi dvoma radmi domov v radovej zástavbe vytvorilo trhové priestranstvo i miesto pre neskôr postavené verejné stavby ako bol kostol, zvonica, radnica, kaplnka.

Rímskokatolícky kostol – Kostol bol postavený už začiatkom 14. storočia. Pôvodne to bola jednoloďová stavba, z ktorej sa zachoval vstupný portál na západnej strane. Po požiari v roku 1461 bol prestavaný z jednoloďového na trojloďový ako ho poznáme dnes. Okrem samotnej stavby s vynikajúcimi gotickými a renesančnými architektonickými prvkami sa v kostole nachádzajú vzácne gotické oltáre, kópie i originály, renesančné náhrobné dosky. Západná empóra v kostole datovaná rokom 1523 je mnohými autormi považovaná za posledné dielo gotiky na Slovensku.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie – Pôvodne gotický kostol s rebrovou klenbou vo svätyni a dreveným trámovým stropom v lodi. Neskôr bol upravený v barokovom duchu podobne ako renesančná zvonica – kampanila, ktorá pôvodne bola ukončená typickou renesančnou štítkovou atikou, a len v18. storočí dostala strechu, ktorú vidíme dnes.

Piaristické lýceum – získané prestavbou niekdajšieho protestantského lýcea v rokoch 1745-48, je najvýznamnejšou barokovou stavbou v meste. Má pravidelný pôdorys s ústredným dvorom. Z pôvodnej protestantskej stavby sa okrem iného zachovali renesančné krížové klenby v prízemí.

Mestské opevnenie – Sabinovský hradobný systém sa nerozvinul na úroveň mestských opevnení ostatných východoslovenských miest, napr. Levoče, či Bardejova. Dá sa to pripísať prírodným podmienkam, ale aj zmenám v politickej a vojenskej situácii, ktorá v čase tureckých ťažení, postupujúcich z juhu znížila strategický význam Sabinova. Hradobný systém Sabinova je pokladaný za goticko-renesančný a to pre charakteristické rozmiestnenie bášt s ich pomerne veľkým rozstupom (50-77 m). Samotné bašty členené dvoma až štyrmi podlažiami si svojimi pôdorysnými a výškovým parametrami zachovávajú gotický charakter.

Z pôvodných 16 bášt sa do súčasnosti zachovalo 6 s časťami hradobného múra.

Židovský cintorín – V priebehu druhej polovice 19. storočia stúpol počet židovskej komunity viac ako 4 – násobne a stali sa tak štvrtou najpočetnejšou náboženskou komunitou v meste.